KKC Dejiny spásy a dielo spásy
1/ Kedy sa zacali DEJINY SPASY?
2/ Kedy sa zacalo DIELO SPASY Jezisa Krista?
---------------------------------
Dokumenty Katolíckej Cirkvi (kbs.sk)
Dokumenty Katolíckej Cirkvi (kbs.sk)
KKC 1080 Už na začiatku Boh požehnal živé bytosti, predovšetkým muža a ženu. Zmluva s Noemom a so všetkými živými bytosťami toto požehnanie plodnosti obnovuje, a to napriek hriechu človeka, pre ktorý je zem „prekliata“.
Ale počnúc Abrahámom Božie požehnanie preniká do ľudských dejín, ktoré smerovali k smrti, aby ich znovu pozdvihlo k životu, k jeho prameňu; vierou „otca veriacich“, ktorý dostáva požehnanie, sa začínajú dejiny spásy. www.nebeske.estranky.sk - Dejiny spasy
280 Stvorenie je základom „všetkých spasiteľných Božích plánov“, (288) „začiatkom dejín spásy“, ktoré majú svoj vrchol v Kristovi.
A naopak, Kristovo tajomstvo je rozhodujúcim svetlom tajomstva stvorenia; zjavuje cieľ, pre ktorý „na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1,1) : Boh mal od začiatku na mysli slávu nového stvorenia v Kristovi. (1043)
DEJINY SPASY MAJU SVOJ VRCHOL V KRISTOVI.
430 Ježiš v hebrejčine znamená: „Boh spasí“. (210) Anjel Gabriel pri zvestovaní hovorí, že jeho vlastné meno bude Ježiš. Toto meno vyjadruje aj jeho totožnosť, aj jeho poslanie. Keďže „okrem Boha“ nemôže nik „odpúšťať hriechy“ (Mk 2,7) , iba on v Ježišovi, svojom večnom Synovi, ktorý sa stal človekom, „vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (402) (Mt 1,21) .
Takto Boh v Ježišovi zjednocuje ako v hlave celé dejiny spásy v prospech ľudí.
668 „Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými“ (Rim 14,9) . Kristovo nanebovstúpenie znamená, že jeho ľudská prirodzenosť má účasť na moci a autorite samého Boha. Ježiš Kristus je Pán: má všetku moc na nebi i na zemi. (450) Je vyvýšený „nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo“, lebo Otec mu „všetko… položil pod nohy“ (Ef 1,21-22) . Kristus je Pán vesmíru a dejín. V ňom dejiny človeka, ako aj celé stvorenie nachádzajú svoje „zjednotenie ako v hlave“ (518) (recapitulatio) svoje transcendentné zavŕšenie.
431 V dejinách spásy sa Boh neuspokojil s tým, že vyslobodil Izrael „z domu otroctva“ (Dt 5,6) , keď ho vyviedol z Egypta. Oslobodí ho aj od jeho hriechu. (1441, 1850) Keďže hriech je vždy urážkou Boha, môže ho odpustiť len on. Preto Izrael, uvedomujúc si čoraz viac univerzálnosť hriechu, (388) bude môcť hľadať spásu len vo vzývaní mena Boha Vykupitela.
1103 Anamnéza (pamiatka). (1362) Liturgické slávenie sa vždy vzťahuje na spasiteľné Božie zásahy do dejín. „Ekonómia [plán] Zjavenia sa uskutočňuje činmi a slovami, ktoré sú navzájom vnútorne späté, takže… slová ohlasujú skutky a objasňujú tajomstvo, ktoré je v nich obsiahnuté.“ V liturgii slova Duch Svätý „pripomína“ zhromaždeniu všetko, čo pre nás vykonal Ježiš Kristus. Podľa povahy liturgických úkonov a obradných tradícií cirkví slávenie „koná pamiatku“ obdivuhodných Božích skutkov vo viac alebo menej rozvinutej anamnéze. Duch Svätý, ktorý takto prebúdza pamäť Cirkvi, vzbudzuje aj vzdávanie vďaky a chvály (doxológiu).
332 Anjeli sú prítomní už od stvorenia a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i zblízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jej uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj, chránia Lota, zachraňujú Agar a jej dieťa, zadŕžajú Abrahámovi ruku, svojou službou sprostredkúvajú Zákon, vedú Boží ľud, zvestujú narodenia a povolania, pomáhajú prorokom, aby sme uviedli aspoň niekoľko príkladov. Napokon anjel Gabriel zvestuje narodenie Predchodcu a potom narodenie samého Ježiša